25,6 percent. Iba toľko z nás si myslí, že môže dôverovať iným ľuďom. Vyplýva to z najnovšej štúdie Trendy (ne)dôvery 2026 z dielne výskumného DEKK Inštitútu, ktorý skúma spoločnosť na Slovensku s cieľom zvýšiť jej súdržnosť.
Keď sme v blízkosti iných ľudí, drvivá väčšina z nás je ostražitá. Dáta výskumného DEKK inštitútu ukazujú, že až 73,4 percent ľudí na Slovensku prechováva názor, že pri iných ľuďoch si treba dávať pozor.
Informácie pochádzajú zo štúdie Trendy (ne)dôvery 2026, ktorá analyzuje, ako si na Slovensku dôverujeme. Dáta sú z medzinárodného reprezentatívneho prieskumu s názvom Svetový výskum hodnôt (World Values Survey), ktorý pre DEKK realizovala agentúra Focus na na jeseň 2025. Išlo o jeden z najväčších prieskumov hodnôt v dejinách Slovenska, pričom respondenti odpovedali osobne na celkovo 250 otázok.
„Medziľudská dôvera sa za posledných 35 rokov výrazne nezmenila. Aj v medzinárodných porovnaniach dlhodobo patríme medzi menej dôverčivé spoločnosti. Na Slovensku skôr druhých preverujeme a sme ostražití, čo nás ako spoločnosť brzdí,“ hovorí analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.
Čo to znamená?
Dôvera je jednou z najdôležitejších ukazovateľov súdržnosti v spoločnosti. Výskumníci DEKK Inštitútu upozorňujú, že dlhodobá nedôvera neprejavuje iba na našich vzťahoch.
„Nízka dôvera má negatívny dopad na ekonomiku a stav našej peňaženky, na bezpečnosť na uliciach a korupciu, na subjektívnu spokojnosť so životom, na súdržnosť komunít a v neposlednom rade vplýva na našu schopnosť reagovať na krízy,“ vysvetľuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.
Dáta o tom, ako dôverujeme ľuďom aj inštitúciám
Výskumný inštitút zároveň upozorňuje, že dôležitým ukazovateľom je nielen medziľudská, ale aj inštitucionálna dôvera. Tá sleduje, ako ľudia dôverujú kľúčovým inštitúciám v krajine.
„Pre dobre fungujúcu spoločnosť potrebujeme spojenie oboch medziľudskej aj inštitucionálnej dôvery. Keď sa pozrieme na dôveru voči inštitúciám, súvisí to s tým či inštitúcie dosahujú výsledky, dodávajú očakávané verejne služby ale aj s tým či konajú v rámci všeobecne očakávaných spoločenských hodnôt, napríklad že si niečo nemôžem vybaviť úplatkom alebo po známosti,“ zdôrazňuje Veronika Cigáneková.
Štúdia Trendy (ne)dôvery tento rok odhalila, že ľudia dôverujú najviac školstvu. Miera dosahuje zhruba 75 percent. Na ďalších priečkach skončili naše univerzity a Ozbrojené sily.
Naopak, na opačnej strane rebríčka skončili politické strany, ktorým prejavilo dôveru len 31 percent ľudí.
Ako zvýšiť dôveru v spoločnosti?
DEKK Inštitút poukazuje, že na to, aby sa v našej krajine diali pozitívne zmeny, potrebujeme najskôr porozumieť príčinám problémov a poznať spoločnosť, ktorá má tieto zmeny prijať.
„Na Slovensku pozorujeme rozpad súdržnosti a na riešenie tohto problému a návrh možných riešení potrebujeme práve dáta týkajúce sa našich hodnôt a identity. Len na základe takýchto dát je mozňné pochopiť aktuálnu situáciu a rozumieť dlhodobým trendom. Vďaka týmto informáciám vieme identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť – zo strany občanov aj zo strany štátu,“ dodáva na záver Veronika Cigáneková.
Výskumníci sa preto zaviazali, že budú dôležité spoločenské dáta zbierať a analyzovať pravidelne. Štúdia Trendy (ne)dôvery vychádza každý rok.
