Dáta DEKK Inštitútu prezrádzajú, akým inštitúciám ľudia na Slovensku dôverujú. Zatiaľ čo školstvo a ozbrojené zložky sa tešia dôvere, kľúčové politické inštitúcie zostávajú na samom dne rebríčka. Nízka dôvera však oslabuje pozíciu a význam dôležitých inštitúcií. To má vplyv na stabilitu celej krajiny.

Najvyššiu mieru inštitucionálnej dôvery sme namerali školstvu a to 75,2 percent. Na druhom mieste sú naše univerzity, ktorým verí 74 percent ľudí.

„Tento rok patrí prvenstvo školstvu. Môže ísť o pozitívnu reakciu na zmeny v rezorte, ktoré sa udiali v meranom období, príkladom môže byť kurikulárna reforma. Našou primárnou hypotézou však je, že táto miera dôvery nevyjadruje celkovú spokojnosť so stavom školského systému ako takého, keďže máme naďalej problémy s podpriemernými výsledkami v PISA testoch či napríklad dlhodobo nízku úroveň verejných investícií do školstva v porovnaní s krajinami EÚ či OECD. Miera dôvery tak pravdepodobne odráža skôr, že si slovenská verejnosť váži samotnú hodnotu vzdelania a úlohu, ktorú má školstvo v spoločnosti,“ priblížila analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

 

Kompletný rebríček všetkých 36 meraných inštitúcií nájdete v štúdii Trendy (ne)dôvery 2026 (36. strana).

Na ďalšom mieste skončili Ozbrojené sily SR, ktoré si oproti minulým rokom polepšili. Nižšia dôvera v minulosti mohla súvisieť s ich politizáciou alebo so zapojením ozbrojených síl do manažmentu opatrení počas pandémie COVID-19.

Dlhodobo sa na popredných priečkach umiestňujú vedci a vedecké inštitúcie či miestne samosprávy. Kým Vláde SR dôveruje podľa DEKK Inštitútu len 35,9 percent ľudí, v prípade samospráv predstavuje dôvera 69,2 percent. „Lokálna úroveň správy vecí verejných je pre ľudí najbezprostrednejšia a najkonkrétnejšia. Prejavuje sa v každodenných skúsenostiach, ako je kvalita verejných priestranstiev, infraštruktúry či dostupnosť rôznych služieb samosprávy,“ dopĺňa Veronika Cigáneková.

Najnižšiu mieru dôveryhodnosti dlhodobo vykazuje politická sféra. Na samotnom spodku celého rebríčkasa ocitli politické  strany, vláda aj parlament.
Jedinou politickou inštitúciou, kde eviduje DEKK dôveruje vyššiu ako 50 percent, je Úrad prezidenta SR, ktorému dôveruje zhruba 51 percent ľudí.

 

„Inštitucionálna dôvera je základným tmelom fungujúceho štátu. Ak občania nedôverujú inštitúciám, ktoré ich majú reprezentovať, slúžiť im a chrániť ich, v spoločnosti sa stráca legitimita demokratických procesov,“ vysvetľuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Výskumný inštitút upozorňuje, že dôvera ľudí voči inštitúciám súvisí s tým, či dosahujú výsledky, ale aj či konajú v rámci všeobecne očakávaných spoločenských hodnôt – napríklad, že tam vládne transparentný systém a ľudia si nevedia niečo vybaviť úplatkom či po známosti.

„Inštitucionálna dôvera je na Slovensku problém, ktorý narúša našu stabilitu a ohrozuje význam a efektivitu inštitúcií, ktorým ľudia nedôverujú. Naopak dôvera voči školstvu, ozbrojeným zložkám, vedcom či samosprávam nám ukazuje, kde sú naše piliere dôvery a že aj na Slovensku sú inštitúcie, ktorým občania dôverujú. Pre zdravý rozvoj krajiny je nevyhnutné, aby štát systematicky pracoval na obnove dôvery aj v ďalšie kľúčové inštitúcie. Je však potrebné robiť to prostredníctvom transparentných krokov založených na reálnych dátach a naprieč volebnými cyklami,“ zdôrazňuje Hugo Gloss.

Údaje pochádzajú zo štúdie Trendy (ne)dôvery 2026, ktorá vychádzala z údajov reprezentatívneho prieskumu, v ktorom 1 200 respondentov odpovedalo na 250 otázok, ktoré sa týkali dôvery či hodnôt.

O DEKK Inštitúte:
DEKK Inštitút je nezávislá nezisková výskumná organizácia založená v roku 2020. Jej misiou je prostredníctvom exaktných dát o hodnotách, frustráciách a postojoch slovenskej verejnosti identifikovať faktory, ktoré držia spoločnosť pohromade (sociálna kohézia), diagnostikovať príčiny jej rozpadu a spolupracovať na systémových riešeniach pre jej regeneráciu. Od roku 2022 inštitút opätovne zapojil Slovensko do prestížneho medzinárodného projektu World Values Survey.