Najnovšie dáta ukazujú, že viac ako 40 percent ľudí na Slovensku má pocit, že ich systém prehliada alebo im priamo škodí. Vyplýva to zo štúdie DEKK Inštitútu. Výskumníci zároveň vysvetľujú, že takýchto ľudí môže byť v skutočnosti ešte viac.

DEKK Inštitút definuje antisystém ako subjektívne presvedčenie, že systému, v ktorom človek žije, nezáleží na jeho blahu alebo mu dokonca zámerne škodí.

Pod „systémom“ si väčšina predstaví politikov, úrady, médiá či cirkvi – teda takzvaný establišment. Antisystémový postoj však siaha hlbšie. Nie je len odmietnutím lídrov a inštitúcií, ale aj nesúhlasom s dnešným ekonomickým modelom kapitalizmu, politickým systémom liberálnej demokracie a životným štýlom individualizmu.

Najnovšia štúdia DEKK Inštitútu informuje, že antisystémový sentiment na Slovensku pociťuje 40,2 % ľudí.

“Značná časť našej populácie dlhodobo neverí vláde a to bez ohľadu na to, ktoré strany sú jej súčasťou. Zároveň nedôveruje ani štátu. Naše dáta však ukazujú, že veľká časť populácie prestáva veriť aj tomu, že by sa s výmenou vlády či konkrétnymi reformami mohlo niečo zmeniť k lepšiemu. Táto nedôvera tak ide hlbšie,“ zdôrazňuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Keď porovnáme dáta s minulými rokmi, na prvý pohľad sa zdá, že antisystémové myslenie na Slovensku klesá. V minulom období DEKK nameral 53 %. Výskumníci však vysvetľujú, že za aktuálnym nižším číslom nemusí byť vyššia spokojnosť obyvateľstva, ale paradoxne, to môže byť spôsobené zvýšenou polarizáciou.

„Údaje sa zberajú prostredníctvom osobných rozhovorov. Pri osobnom zbere ľudia s antisystémovým nastavením častejšie odmietajú komunikovať s neznámym anketárom. Tým vypadávajú zo vzorky. Výsledný pokles tak neodráža zmenu názorov, ale fakt, že sa títo ľudia vo výskumoch strácajú,“ vysvetľuje výskumník Hugo Gloss.
„Overili sme si to aj ďalším kontrolným výskumom vo februári 2026. Ten ukázal, že s tvrdením, že systém je nastavený proti nim, stále súhlasí viac ako 52 % ľudí. To by znamenalo, že antisystémový sentiment na Slovensku neklesá. Spoľahlivo to však budeme vedieť odmerať až nasledujúce roky,“ dopĺňa.

DEKK Inštitút upozorňuje, že antisystémové myslenie nie je priamo zlé. Predstavuje však významný spoločenský problém. Je to reakcia na zlú skúsenosť. Spája v sebe reálne životné podmienky človeka, stratu dôvery v inštitúcie a najmä osobný pocit, že systém voči nemu nehrá fér.

DEKK Inštitút informuje, že medzi príčinami môžeme hľadať najmä ekonomické, spoločenské a psychologické dôvody.

„Antisystém signalizuje reálne problémy, ktoré štát nerieši a systém prehliada. Bráni krajine napredovať, pretože jej členovia sa nevedia zhodnúť na „systéme“, ktorý považujú za správny. Dochádza tak k určitej forme spoločenskej paralýzy,“ dopĺňa analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

Medzi postojmi ľudí v “antisystéme” a “systéme” je možno vidieť rozdiely. Kým 60,4 % ľudí zaradených v “systéme” verí, že najlepšou cestou na zlepšenie sú postupné reformy, pri “antisystéme” to je len 47,6 %.

Rozdiely v postojoch môžeme vidieť tiež pri názore na tvrdenie, že “Naša krajina je rozdelená na skorumpované elity a obyčajných občanov”. Súhlas vyjadrilo až 84,8 % ľudí v “antisystéme” a 68,6 % respondentov, ktorí netrvrdia, že systém je nastavený proti nim.

„To, potvrdzuje, že antisystémoví ľudia vnímajú spoločnosť ako boj, v ktorom tí "hore" profitujú na úkor tých "dole". Za týmto číslom je cítiť frustráciu ľudí, ktorí majú pocit, že hrajú hru s pravidlami nastavenými v prospech niekoho iného,” vysvetľuje analytička Veronika Cigáneková.

Zároveň dodáva, že dáta ukázali aj pozitívnejšie veci, o ktoré by sa dalo oprieť pri snahe o budovaní pozitívnych zmien. Až 79 % ľudí s antisystémovým postojom prechováva hrdosť na to, že sú zo Slovenska.

„Výsledky tiež ukázali, že až 80,2 % antisystémových respondentov považuje demokratický politický systém za pomerne alebo veľmi dobrý. A to je dobrý impulz,“ interpretuje Veronika Cigáneková.

O DEKK Inštitúte:
DEKK Inštitút je nezávislá nezisková výskumná organizácia založená v roku 2020. Jej misiou je prostredníctvom exaktných dát o hodnotách, frustráciách a postojoch slovenskej verejnosti identifikovať faktory, ktoré držia spoločnosť pohromade (sociálna kohézia), diagnostikovať príčiny jej rozpadu a spolupracovať na systémových riešeniach pre jej regeneráciu. Od roku 2022 inštitút opätovne zapojil Slovensko do prestížneho medzinárodného projektu World Values Survey.

Slovensko patrí k európskym epicentrám spoločenskej polarizácie, ktorú uznávaný Global Risks Report označil za piatu najväčšiu globálnu hrozbu. Podľa medzinárodného projektu V-Dem sme dokonca druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe – hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Na tento alarmujúci trend reaguje výskumný DEKK Inštitút vydaním svojej najnovšej štúdie POLARIZÁCIA A ANTISYSTÉM 2026. Výskumníci v nej analyzujú hlavné príčiny rastúceho napätia a prinášajú exaktné dáta o tom, do akej miery je naša spoločnosť reálne rozdelená na nezmieriteľné názorové tábory.

Polarizácia je stav, keď sa spoločnosť rozdelí na nezmieriteľné názorové tábory. Vytrácajú sa racionálne argumenty a nastupujú emócie. Diskusia sa mení na boj dvoch či viacerých strán, kde vzniká mentalita „my verzus oni“ – ten, kto má iný názor, už nie je partner v debate, ale nepriateľ.

„Dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách. Na Slovensku sme násilie spojené s polarizáciou zažili tiež - mediálne najznámejší príklad je atentát na premiéra z mája 2024,“ vysvetľuje hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

Nová štúdia pritom informuje, že polarizácia na Slovensku prináša reálne dôsledky. Dáta ukazujú, napríklad, vplyv na naše vzťahy.

„V prieskume sme sa pýtali na to, či respondenti obmedzili alebo prerušili kvôli rozdielnym názorom kontakt s niekým, s kým predtým trávili čas. Viac ako dve tretiny (66,7 %) nikdy z týchto dôvodov kontakt neprerušili, čo je približne o 5 % menej ako minulý rok. Navyše vzrástol podiel ľudí, čo prerušili vzťah s priateľmi či dokonca s rodičmi. Konflikty o hodnotové a politické témy prenikajú do osobných vzťahov o niečo častejšie ako minulý rok,“ zdôrazňuje analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

Výskumníci zapracovali do štúdie tiež príčiny polarizácie v našej spoločnosti. Tento zoznam (nejedná sa o poradie dôležitosti) zostavili na základe vlastného výskumu a tiež odbornej literatúry z oblasti spoločenskej súdržnosti, polarizácie a kolektívnej identity.

Celý zoznam s vysvetlivkami si môžete pozrieť v štúdii Polarizácia a Antisystém 2026 (strana číslo 13).

Medzi príčinami je napríklad využívanie polarizácie ako mocenskej techniky. „Príkladom je uzavretie obrannej dohody s USA, kedy časť dobovej opozície využívala extrémne polarizujúci jazyk, ako „okupácia“, „vlastizrada“ či „bábková republika“, no keď sa kritici dostali neskôr k moci, dohodu nezrušili a obranný vzťah s USA sa dokonca prehlbuje,“ popisuje Pavol Kosnáč.

DEKK zároveň vysvetľuje, že polarizujúci lídri apelujú na naše základné evolučné inštinkty. Používajú viac čierno-bielej rétoriky a ich posolstvá sa zdajú byť preto jasnejšie.

Medzi ďalšie silné príčiny uviedli výskumníci tiež ekonomickú nerovnosť, zlyhania Slovenska pri zvládaní minulých kríz či napríklad roztrieštenú geopolitickú identitu alebo absenciu spájajúceho slovenského príbehu.

Zistenia štúdie naznačujú, že rozdelenie spoločnosti sa na Slovensku stalo akýmsi novým normálom, na ktorý však naša krajina výrazne dopláca. Okrem poškodzovania našich vzťahoch uvádza DEKK Inštitút následky ako odliv mozgov do zahraničia, horšie duševné zdravie obyvateľstva, nižšia schopnosť spolupráce, legislatívna paralýza či podkopávanie dôvery v demokratické procesy a inštitúcie.

Pre zachovanie stability štátu a regeneráciu spoločenskej solidarity je preto nevyhnutné, aby mienkotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadanie konsenzu. Prvým predpokladom na hľadanie funkčných systémových riešení je to, čo robí aj táto štúdia: objektívne a na základe dát pomenovať realitu presne takú, aká je.

„Na Slovensku pozorujeme rozpad súdržnosti a na riešenie tohto problému a návrh možných riešení potrebujeme práve dáta týkajúce sa našich hodnôt a identity. Len na základe takýchto dát je možné pochopiť aktuálnu situáciu a rozumieť dlhodobým trendom. Vďaka týmto informáciám vieme identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť – zo strany občanov aj zo strany štátu,“ dodáva na záver Veronika Cigáneková.

Výskumníci sa preto zaviazali, že budú dôležité spoločenské dáta zbierať a analyzovať pravidelne. Štúdia Polarizácia a Antisystém vychádza preto každý rok.

Dáta DEKK Inštitútu prezrádzajú, akým inštitúciám ľudia na Slovensku dôverujú. Zatiaľ čo školstvo a ozbrojené zložky sa tešia dôvere, kľúčové politické inštitúcie zostávajú na samom dne rebríčka. Nízka dôvera však oslabuje pozíciu a význam dôležitých inštitúcií. To má vplyv na stabilitu celej krajiny.

Najvyššiu mieru inštitucionálnej dôvery sme namerali školstvu a to 75,2 percent. Na druhom mieste sú naše univerzity, ktorým verí 74 percent ľudí.

„Tento rok patrí prvenstvo školstvu. Môže ísť o pozitívnu reakciu na zmeny v rezorte, ktoré sa udiali v meranom období, príkladom môže byť kurikulárna reforma. Našou primárnou hypotézou však je, že táto miera dôvery nevyjadruje celkovú spokojnosť so stavom školského systému ako takého, keďže máme naďalej problémy s podpriemernými výsledkami v PISA testoch či napríklad dlhodobo nízku úroveň verejných investícií do školstva v porovnaní s krajinami EÚ či OECD. Miera dôvery tak pravdepodobne odráža skôr, že si slovenská verejnosť váži samotnú hodnotu vzdelania a úlohu, ktorú má školstvo v spoločnosti,“ priblížila analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

Kompletný rebríček všetkých 36 meraných inštitúcií nájdete v štúdii Trendy (ne)dôvery 2026 (36. strana).

Na ďalšom mieste skončili Ozbrojené sily SR, ktoré si oproti minulým rokom polepšili. Nižšia dôvera v minulosti mohla súvisieť s ich politizáciou alebo so zapojením ozbrojených síl do manažmentu opatrení počas pandémie COVID-19.

Dlhodobo sa na popredných priečkach umiestňujú vedci a vedecké inštitúcie či miestne samosprávy. Kým Vláde SR dôveruje podľa DEKK Inštitútu len 35,9 percent ľudí, v prípade samospráv predstavuje dôvera 69,2 percent. „Lokálna úroveň správy vecí verejných je pre ľudí najbezprostrednejšia a najkonkrétnejšia. Prejavuje sa v každodenných skúsenostiach, ako je kvalita verejných priestranstiev, infraštruktúry či dostupnosť rôznych služieb samosprávy,“ dopĺňa Veronika Cigáneková.

Najnižšiu mieru dôveryhodnosti dlhodobo vykazuje politická sféra. Na samotnom spodku celého rebríčkasa ocitli politické  strany, vláda aj parlament.
Jedinou politickou inštitúciou, kde eviduje DEKK dôveruje vyššiu ako 50 percent, je Úrad prezidenta SR, ktorému dôveruje zhruba 51 percent ľudí.

„Inštitucionálna dôvera je základným tmelom fungujúceho štátu. Ak občania nedôverujú inštitúciám, ktoré ich majú reprezentovať, slúžiť im a chrániť ich, v spoločnosti sa stráca legitimita demokratických procesov,“ vysvetľuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Výskumný inštitút upozorňuje, že dôvera ľudí voči inštitúciám súvisí s tým, či dosahujú výsledky, ale aj či konajú v rámci všeobecne očakávaných spoločenských hodnôt – napríklad, že tam vládne transparentný systém a ľudia si nevedia niečo vybaviť úplatkom či po známosti.

„Inštitucionálna dôvera je na Slovensku problém, ktorý narúša našu stabilitu a ohrozuje význam a efektivitu inštitúcií, ktorým ľudia nedôverujú. Naopak dôvera voči školstvu, ozbrojeným zložkám, vedcom či samosprávam nám ukazuje, kde sú naše piliere dôvery a že aj na Slovensku sú inštitúcie, ktorým občania dôverujú. Pre zdravý rozvoj krajiny je nevyhnutné, aby štát systematicky pracoval na obnove dôvery aj v ďalšie kľúčové inštitúcie. Je však potrebné robiť to prostredníctvom transparentných krokov založených na reálnych dátach a naprieč volebnými cyklami,“ zdôrazňuje Hugo Gloss.

Údaje pochádzajú zo štúdie Trendy (ne)dôvery 2026, ktorá vychádzala z údajov reprezentatívneho prieskumu, v ktorom 1 200 respondentov odpovedalo na 250 otázok, ktoré sa týkali dôvery či hodnôt.

O DEKK Inštitúte:
DEKK Inštitút je nezávislá nezisková výskumná organizácia založená v roku 2020. Jej misiou je prostredníctvom exaktných dát o hodnotách, frustráciách a postojoch slovenskej verejnosti identifikovať faktory, ktoré držia spoločnosť pohromade (sociálna kohézia), diagnostikovať príčiny jej rozpadu a spolupracovať na systémových riešeniach pre jej regeneráciu. Od roku 2022 inštitút opätovne zapojil Slovensko do prestížneho medzinárodného projektu World Values Survey.

25,6 percent. Iba toľko z nás si myslí, že môže dôverovať iným ľuďom. Vyplýva to z najnovšej štúdie Trendy (ne)dôvery 2026 z dielne výskumného DEKK Inštitútu, ktorý skúma spoločnosť na Slovensku s cieľom zvýšiť jej súdržnosť.

Keď sme v blízkosti iných ľudí, drvivá väčšina z nás je ostražitá. Dáta výskumného DEKK inštitútu ukazujú, že až 73,4 percent ľudí na Slovensku prechováva názor, že pri iných ľuďoch si treba dávať pozor.

Informácie pochádzajú zo štúdie Trendy (ne)dôvery 2026, ktorá analyzuje, ako si na Slovensku dôverujeme. Dáta sú z  medzinárodného reprezentatívneho prieskumu s názvom Svetový výskum hodnôt (World Values Survey), ktorý pre DEKK realizovala agentúra Focus na na jeseň 2025. Išlo o jeden z najväčších prieskumov hodnôt v dejinách Slovenska, pričom respondenti odpovedali osobne na celkovo 250 otázok.

„Medziľudská dôvera sa za posledných 35 rokov výrazne nezmenila. Aj v medzinárodných porovnaniach dlhodobo patríme medzi menej dôverčivé spoločnosti. Na Slovensku skôr druhých preverujeme a sme ostražití, čo nás ako spoločnosť brzdí,“ hovorí analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.  

Dôvera je jednou z najdôležitejších ukazovateľov súdržnosti v spoločnosti. Výskumníci DEKK Inštitútu upozorňujú, že dlhodobá nedôvera neprejavuje iba na našich vzťahoch.

„Nízka dôvera má negatívny dopad na ekonomiku a stav našej peňaženky, na bezpečnosť na uliciach a korupciu, na subjektívnu spokojnosť so životom, na súdržnosť komunít a v neposlednom rade vplýva na našu schopnosť reagovať na krízy,“ vysvetľuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Výskumný inštitút zároveň upozorňuje, že dôležitým ukazovateľom je nielen medziľudská, ale aj inštitucionálna dôvera. Tá sleduje, ako ľudia dôverujú kľúčovým inštitúciám v krajine.

„Pre dobre fungujúcu spoločnosť potrebujeme spojenie oboch medziľudskej aj inštitucionálnej dôvery. Keď sa pozrieme na dôveru voči inštitúciám, súvisí to s tým či inštitúcie dosahujú výsledky, dodávajú očakávané verejne služby ale aj s tým či konajú v rámci všeobecne očakávaných spoločenských hodnôt, napríklad že si niečo nemôžem vybaviť úplatkom alebo po známosti,“ zdôrazňuje Veronika Cigáneková.

Štúdia Trendy (ne)dôvery tento rok odhalila, že ľudia dôverujú najviac školstvu. Miera dosahuje zhruba 75 percent. Na ďalších priečkach skončili naše univerzity a Ozbrojené sily.

Naopak, na opačnej strane rebríčka skončili politické strany, ktorým prejavilo dôveru len 31 percent ľudí.

DEKK Inštitút poukazuje, že na to, aby sa v našej krajine diali pozitívne zmeny, potrebujeme najskôr porozumieť príčinám problémov a poznať spoločnosť, ktorá má tieto zmeny prijať.

„Na Slovensku pozorujeme rozpad súdržnosti a na riešenie tohto problému a návrh možných riešení potrebujeme práve dáta týkajúce sa našich hodnôt a identity. Len na základe takýchto dát je mozňné pochopiť aktuálnu situáciu a rozumieť dlhodobým trendom. Vďaka týmto informáciám vieme identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť – zo strany občanov aj zo strany štátu,“ dodáva na záver Veronika Cigáneková.

Výskumníci sa preto zaviazali, že budú dôležité spoločenské dáta zbierať a analyzovať pravidelne. Štúdia Trendy (ne)dôvery vychádza každý rok.

Iba štvrtina ľudí na Slovensku si myslí, že môže dôverovať iným ľuďom. Dáta DEKK Inštitútu sa medziročne jemne zlepšili, výskumníci však zatiaľ nepotvrdzujú, či ide o dlhodobý trend alebo len o dočasný výkyv. Údaje sú súčasťou pripravovanej štúdie Trendy (ne)dôvery 2026, ktorú výskumníci spoločenskej súdržnosti  predstavia už tento mesiac.

Otázka znela: “Všeobecne povedané, povedali by ste, že väčšine ľudí sa dá dôverovať alebo je podľa vás potrebné byť veľmi ostražitý?”  Až 73,4 % ľudí na Slovensku odpovedalo, že v prístupe k ostatným treba byť radšej opatrný.

Pokiaľ chce Slovensko napredovať, musí sa zamerať na zvýšenie dôvery v spoločnosti. Keď si nedôverujeme, nie sme ochotní spolupracovať, ekonomika rastie pomalšie a spoločnosť je veľmi zraniteľná voči krízam.

„Ľudia sa uchýlia k alternatívnym opatreniam, ktoré im poskytujú podobné funkcie a uspokojujú túžbu po istote a predvídateľnosti. Typické príklady sú kmeňovosť a teda neochota vystupovať zo svojich bublín, korupcia či v niektorých prípadoch aj tendencia dôverovať skôr zahraničným výrobkom ako domácim, čo oslabuje podporu slovenského hospodárstva,“ hovorí výskumník a spoluzakladateľ DEKK Inštitútu Hugo Gloss.  

DEKK Inštitút je nezisková výskumná organizácia. Od roku 2020 prináša dáta, ktoré v našej krajine dlho chýbali. Skúma hodnoty, frustrácie a postoje obyvateľstva s cieľom zvýšiť súdržnosť v našej krajine.

Jedným z jej hlavných ukazovateľov je práve dôvera. Výskumníci každoročne vydávajú štúdiu Trendy (ne)dôvery, ktorá mapuje stav dôvery medzi ľuďmi a voči inštitúciám v slovenskej spoločnosti.

„Na Slovensku v súčasnosti pozorujeme rozpad súdržnosti a na diagnostiku tohto problému a návrh možných riešení potrebujeme práve dáta týkajúce sa našich hodnôt a identity. Zozbierané údaje nám ponúknu lepší prehľad o aktuálnej situácii aj o dlhodobých trendoch a zároveň pomôžu identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť – zo strany občanov aj zo strany štátu,“ vysvetľuje analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

Najnovšie dáta prezrádzajú, že iným ľuďom na Slovensku dôveruje 25,6 percent obyvateľstva. Oproti predošlému obdobiu ide o nárast o 4 percentá, čo môže dávať priestor na opatrnú nádej.

„To, či ide skutočne o stúpajúci trend nám prezradí až nasledujúce meranie – to ďalšie plánujeme na jeseň 2026. Totiž, podobnú mieru medziľudskej dôvery sme v našej spoločnosti videli aj v roku 1998 a od tohto momentu sa po takmer troch desaťročiach čísla výrazne nemenia,” informuje výskumník Hugo Gloss. 

Slovensko v dôvere zaostáva aj pri porovnaní s Českou republikou. Tamojšie dáta z roku 2022 vykazujú medziľudskú dôveru na úrovni 36,8 percent.  Vo Fínsku to bolo dokonca 72,1 percent.

Tieto údaje sa opierajú o doteraz najrozsiahlejší výskum hodnôt na Slovensku. Zber dát realizovala agentúra Focus pre DEKK Inštitút na jeseň 2025 formou osobných rozhovorov, pričom reprezentatívna vzorka 1 200 respondentov odpovedala na celkovo 250 otázok.

26 percent. Len minorita ľudí by bránila Slovensko pri vojenskom napadnutí. Toto je jedno zo zistení z najnovšieho prieskumu DEKK Inštitútu. Výskumníci po piatich rokoch skúmania spoločenskej súdržnosti predstavujú nový projekt Rozhovory pre Slovensko. V rámci neho prepájajú dáta so skúsenosťami a názormi odborníkov, ktorí formujú smerovanie našej krajiny.

DEKK Inštitút je jediný výskumný tím na Slovensku, ktorý sa špecializuje na zvýšenie spoločenskej súdržnosti. Dáta pritom ukazujú, že naša krajina zaostáva vo všetkých jej ukazovateľoch.

DEKK informuje, že (ne)dôvera, (ne)ochota brániť krajinu, (ne)schopnosť dohody na našom smerovaní a (ne)vnímanie jednotnej spájajúcej identity je problém, na ktorý Slovensko dlhodobo dopláca.

Výskumný inštitút teraz predstavuje svoj nový projekt Rozhovory pre Slovensko, ktorým prepája svoje spoločenské dáta so skúsenosťami a názormi osobností z rozmanitých hodnotových a profesijných svetov. Projekt sa zameriava na odborníkov alebo na ľudí, ktorých rozhodnutia a postoje formujú smerovanie našej krajiny.

Rozhovory pre Slovensko vznikajú ako reakcia na vysokú polarizáciu a zníženú schopnosť dialógu. Hlásia sa k tzv. “slow” a “solution-oriented” žurnalizmu. Projekt vedie reportérka a výskumníčka Iva Mrvová.

„Cieľom nie je konfrontácia, ale diskusia s rešpektom. Rozprávame sa o súdržnosti, vlastenectve či vzťahu k štátu. Našou ambíciou je pomáhať Slovensku obnoviť kultúru vecného dialógu, lepšie sa spoznať a posilňovať súdržnosť v našej krajine,“ vysvetlila.

Zároveň dopĺňa, že názory prezentované v rozhovoroch nemusia vyjadrovať postoje výskumného inštitútu.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu presúvajú výskumníci svoju pozornosť k otázkam bezpečnosti, ktoré považujú za čoraz naliehavejšie. Nízka súdržnosť navyše výrazne ovplyvňuje našu obranyschopnosť.

To potvrdzujú aj aktuálne zistenia, ktoré odhaľujú nízku mieru pripravenosti na obranu štátu´v prípade vojenského napadnutia. Do obrany by sa zapojilo len 26 percent ľudí a iba 7 percent by bolo ochotných brániť Slovensko so zbraňou v ruke.

DEKK pripomína, že súdržnosť spoločnosti sa odráža aj v jej vyššej pripravenosti a ochote postaviť sa na obranu vlasti. A funguje to aj naopak. Ak ku krajine nemajú ľudia vzťah, nebudú pre ňu ochotní nič riskovať ani obetovať.

Najnovší Rozhovor pre Slovensko je so šéfom slovenskej armády generálom Danielom Zmekom, ktorý pomenoval, akým spôsobom naša krajina pristupuje k otázke prežitia a obrany štátu: „Na bezpečnosť sa na Slovensku pozeráme buď cez prizmu ‚nám sa to nemôže stať‘, alebo si nahovárame, že diplomaciou na všetky štyri svetové strany dokážeme odvrátiť každý konflikt.“

Rozsiahly nadčasový rozhovor DEKK Inštitútu prebehol na prelome starého a nového roka a generál hovoril aj o svojej vízii, ako by budoval vnímanie dôležitosti obrany u ľudí. „Potrebujeme nanovo zaviesť brannú výchovu ako štandardný predmet. Deti by sa mali učiť všetko – od poskytovania vzájomnej pomoci a svojpomoci až po znalosť signálov či bezpečné zaobchádzanie s ručnou zbraňou, či sa to niekomu páči alebo nie.“ 

Nový projekt prináša rozsiahle dialógy, v ktorých je priestor na hĺbku. Generál v najnovšom dieli preto odpovedal aj na otázky, ako by dnes riešil odovzdanie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine a čo ho služba náčelníka generálneho štábu naučila o Slovensku.

„S odstupom času si myslím, že som mal byť oveľa zásadovejší voči vláde, pani prezidentke aj vtedajšiemu ministrovi obrany a tvrdo žiadať rýchle zmeny legislatívy, a zároveň urýchlene podpísať strategické dokumenty a kontrakty na náhradu techniky, napríklad v oblasti protivzdušnej obrany. Namiesto štúdií Úradu hodnoty za peniaze bolo treba rýchlo porovnať, čo je na trhu dostupné, ktorá ponuka má najkratšiu dodaciu lehotu, zaplatiť a nakúpiť. Ušetrili by sme si v krajine obrovské množstvo zbytočných politických sporov a spoločensky traumatizujúcich debát. Dnes by tie systémy už stáli na Slovensku a za podstatne lepšiu cenu.“

Projekt Rozhovory pre Slovensko vytvoril DEKK Inštitút pre širšiu verejnosť a prináša hĺbkovú žurnalistiku, ktorá odhaľuje motivácie a názory odborníkov na dôležité témy. K rozhovorom píše analytický tím DEKKu odborné Insighty, ktoré prinášajú vedecký vhľad k rozoberaným témam. 

Rozhovory pre Slovensko vychádzajú raz mesačne na webe DEKK Inštitútu: https://www.dekk.institute/rozhovory-pre-slovensko/