Slovensko patrí k európskym epicentrám spoločenskej polarizácie, ktorú uznávaný Global Risks Report označil za piatu najväčšiu globálnu hrozbu. Podľa medzinárodného projektu V-Dem sme dokonca druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe – hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Na tento alarmujúci trend reaguje výskumný DEKK Inštitút vydaním svojej najnovšej štúdie POLARIZÁCIA A ANTISYSTÉM 2026. Výskumníci v nej analyzujú hlavné príčiny rastúceho napätia a prinášajú exaktné dáta o tom, do akej miery je naša spoločnosť reálne rozdelená na nezmieriteľné názorové tábory.
Polarizácia je stav, keď sa spoločnosť rozdelí na nezmieriteľné názorové tábory. Vytrácajú sa racionálne argumenty a nastupujú emócie. Diskusia sa mení na boj dvoch či viacerých strán, kde vzniká mentalita „my verzus oni“ – ten, kto má iný názor, už nie je partner v debate, ale nepriateľ.
„Dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách. Na Slovensku sme násilie spojené s polarizáciou zažili tiež - mediálne najznámejší príklad je atentát na premiéra z mája 2024,“ vysvetľuje hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
Rušíme kontakt s blízkymi
Nová štúdia pritom informuje, že polarizácia na Slovensku prináša reálne dôsledky. Dáta ukazujú, napríklad, vplyv na naše vzťahy.
„V prieskume sme sa pýtali na to, či respondenti obmedzili alebo prerušili kvôli rozdielnym názorom kontakt s niekým, s kým predtým trávili čas. Viac ako dve tretiny (66,7 %) nikdy z týchto dôvodov kontakt neprerušili, čo je približne o 5 % menej ako minulý rok. Navyše vzrástol podiel ľudí, čo prerušili vzťah s priateľmi či dokonca s rodičmi. Konflikty o hodnotové a politické témy prenikajú do osobných vzťahov o niečo častejšie ako minulý rok,“ zdôrazňuje analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.
Prečo sa to deje?
Výskumníci zapracovali do štúdie tiež príčiny polarizácie v našej spoločnosti. Tento zoznam (nejedná sa o poradie dôležitosti) zostavili na základe vlastného výskumu a tiež odbornej literatúry z oblasti spoločenskej súdržnosti, polarizácie a kolektívnej identity.
Celý zoznam s vysvetlivkami si môžete pozrieť v štúdii Polarizácia a Antisystém 2026 (strana číslo 13).
Medzi príčinami je napríklad využívanie polarizácie ako mocenskej techniky. „Príkladom je uzavretie obrannej dohody s USA, kedy časť dobovej opozície využívala extrémne polarizujúci jazyk, ako „okupácia“, „vlastizrada“ či „bábková republika“, no keď sa kritici dostali neskôr k moci, dohodu nezrušili a obranný vzťah s USA sa dokonca prehlbuje,“ popisuje Pavol Kosnáč.
DEKK zároveň vysvetľuje, že polarizujúci lídri apelujú na naše základné evolučné inštinkty. Používajú viac čierno-bielej rétoriky a ich posolstvá sa zdajú byť preto jasnejšie.
Medzi ďalšie silné príčiny uviedli výskumníci tiež ekonomickú nerovnosť, zlyhania Slovenska pri zvládaní minulých kríz či napríklad roztrieštenú geopolitickú identitu alebo absenciu spájajúceho slovenského príbehu.
Pomenovať realitu je prvý krok
Zistenia štúdie naznačujú, že rozdelenie spoločnosti sa na Slovensku stalo akýmsi novým normálom, na ktorý však naša krajina výrazne dopláca. Okrem poškodzovania našich vzťahoch uvádza DEKK Inštitút následky ako odliv mozgov do zahraničia, horšie duševné zdravie obyvateľstva, nižšia schopnosť spolupráce, legislatívna paralýza či podkopávanie dôvery v demokratické procesy a inštitúcie.
Pre zachovanie stability štátu a regeneráciu spoločenskej solidarity je preto nevyhnutné, aby mienkotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadanie konsenzu. Prvým predpokladom na hľadanie funkčných systémových riešení je to, čo robí aj táto štúdia: objektívne a na základe dát pomenovať realitu presne takú, aká je.
„Na Slovensku pozorujeme rozpad súdržnosti a na riešenie tohto problému a návrh možných riešení potrebujeme práve dáta týkajúce sa našich hodnôt a identity. Len na základe takýchto dát je možné pochopiť aktuálnu situáciu a rozumieť dlhodobým trendom. Vďaka týmto informáciám vieme identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť – zo strany občanov aj zo strany štátu,“ dodáva na záver Veronika Cigáneková.
Výskumníci sa preto zaviazali, že budú dôležité spoločenské dáta zbierať a analyzovať pravidelne. Štúdia Polarizácia a Antisystém vychádza preto každý rok.
