Posledné mesiace som sa venoval svojmu bežnému pracovnému dňu. To väčšinou znamená dizajnovanie prieskumov, interpretáciu dát, vystupovanie ako znalec na súde v prípadoch náboženského extrémizmu alebo čítanie kníh. A niekde tu som celkom náhodou narazil na príspevok Elizabeth Resnick na Instagrame, v ktorom sa spomínal blog o Dorrit Dekk na webe univerzity v Brightone.

Dorrit Dekk bola umelkyňa narodená v Československu. Stala sa veľkou inšpiráciou zakladajúceho príbehu nášho inštitútu.

DEKK Inštitút dnes tvoria spoločenskí vedci, špecialisti z rôznych oblastí, študenti a humanitárni pracovníci.

Jeho zakladajúci členovia sa stretli v roku 2015 počas humanitárnej práce v Iraku a Sýrii. Pracovali sme v utečeneckých táboroch, poskytovali primárnu zdravotnú starostlivosť a pomáhali bývalým jazídskym sexuálnym otrokyniam. Tie boli zachránené z rúk ISIS, teroristickej skupiny budujúcej samostatný proto-štát, ktorá v tom čase región pustošila. Táto skúsenosť nás naučila, že mier a dobré vzťahy v spoločnosti nie sú samozrejmosťou, ale vyžadujú si úsilie, poznanie a akumuláciu spoločnej dobrej vôle.

 

 

Po niekoľkých rokoch, keď sme sa vrátili domov na Slovensko, sme zrazu pocítili nepríjemný pocit. Začali sme si všímať vzorce spoločenského rozkladu – eróziu komunít, nízku medziľudskú dôveru, rastúci tribalizmus a budovanie ideologických zákopov. Toto všetko sme predtým poznali z Blízkoho východu a považovali to za miestne špecifikum. Mýlili sme sa – môže sa to stať každej spoločnosti. V stredovýchodnej Európe by sme mali mať lepšiu pamäť.

Slovensko, má spolu s Maďarskom svoj vlastný „klub krízy identity" – patríme medzi najpolarizovanejšie krajiny v Európe. Británia nie je zrovna „Veľká" v zmysle súdržnosti, no má ešte ďaleko k tomu, aby dosiahla naše úrovne polarizácie, a to napriek značným komplikáciám s migráciou a koloniálnej minulosti.

 

Asi ste si všimli, že pôsobíme v úplne inom odbore ako Dorrit Dekk, no veríme, že máme silné spojenie v životných postojoch. Práve preto sme pri zakladaní inštitútu v roku 2020 prevzali jej meno.

Dorrit Dekk pochádza z Brna, kde som strávil 5 rokov štúdiom sociálnej súdržnosti a polovojenských skupín (before it was cool). Brno je napokon len hodinu cesty od sídla DEKK Inštitútu, 

Mladá Dorrit – v tom čase ešte Dorota - bola obyčajná osoba schopná neobyčajnej odvahy v hrozivej situácii. Málokto vie, že počas vojny zachytávala nemecké kódované správy, ktoré ručne prepisovala a posielala ďalej. Svojou prácou tak nepriamo prispela k prelomeniu šifrovacieho stroja Enigma používaného na ochranu nacistickej vojenskej komunikácie. Bola to obrovská výzva svojej doby a jej prelomenie zachránilo nespočetné množstvo životov a podľa niektorých historikov skrátilo druhú svetovú vojnu o dva roky.

Na Slovensku, ale aj v Európe všeobecne, je našou súčasnou „Enigmou" rozpad spoločenskej súdržnosti. Ak „nedešifrujeme", ako zastaviť túto eróziu, vyplýtvame ohromné množstvo ľudskej energie a stratíme nespočetné množstvo životov. Keď sme hľadali meno, pozreli sme sa, či nenájdeme Čechoslováka alebo Čechoslováčku, ktorí prispeli k prelomeniu Enigmy. A v zozname žien, ktoré pracovali pre Bletchley Park sme našli Dorrit Dekk.

Dekk ovládala niekoľko jazykov a plynulo hovorila nemecky. Z nacistami okupovaných Čiech utiekla spolu so svojou matkou. Dostala sa do Londýna, kde sa prihlásila ako dobrovoľníčka do boja proti Tretej ríši. Pridelili ju do oddelenia rádiových signálov Ženskej kráľovskej námornej služby (WRNS), kde slúžila v tzv. Y-Service – sieti odpočúvacích staníc poverených monitorovaním komunikácie nacistov a ich spojencov. Jej pozícia „načúvačky“ si vyžadovala precíznosť a zameranie na detail: prepisovala zašifrované nemecké námorné správy, často prenášané Morseovým kódom v krátkych a rýchlych vysielaniach, ktoré boli následne odosielané do Bletchley Parku na dešifrovanie. Jej prepisy prispievali k odhaľovaniu trás, ktoré používali hliadkujúce nemecké ponorky (U-boot) a umožňovali zásobovacím konvojom, od ktorých záviselo prežitie Británie, zmeniť kurz a vyhnúť sa útokom. Bola tak v popredí spojeneckého úsilia čeliť hrozbe U-bootov v Atlantiku.

Prínos Dorrit Dekk je príkladom často nepovšimnutej úlohy žien vo vojnovom úsilí. Z 8 000 príslušníčok WRNS pridelených k podpore kryptografického úsilia boli mnohé, podobne ako Dekk, mnohojazyčnými utečenkyňami. Ich schopnosti sa ukázali ako nenahraditeľné. Jej práca zostala utajená až do 70. rokov 20. storočia – čo bol bežný osud personálu Bletchley Parku viazaného zákonom o štátnom tajomstve.

Dorrit ale nebola vždy Dekk. Narodená ako Dorothea Karoline Fuhrmann v roku 1917 čelila výzvam svojej doby a dokázala si zachovať normálny život a prácu, pričom sa stala grafickou dizajnérkou. Niektoré z jej legendárnych plagátov zostali prekvapivo aktuálne a počas pandémie COVID-19 boli dokonca oprášené. Som si istý, že Briti poznajú slogan „Coughs and Sneezes Spread Diseases“, ktorý Dekk využila na sérii plagátov zadaných Ministerstvom zdravotníctva s odporúčaním ľuďom „zachytávajte baktérie vo vreckovke". Tento slogan si dokonca našiel cestu do medicínskych vedeckých prác.

 

 

V DEKK Inštitúte sa stotožňujeme s jej príbehom a osobnou odolnosťou. Sme radi, že sa dozvedáme o prebiehajúcom výskume z jej archívu na univerzite v Brightone. Bola to mimoriadna žena, ktorá zanechala svoju stopu nielen vo svete úžitkového umenia a svetovej vojny, ale – ak si môžeme skromne dovoliť zarátať aj náš tím medzi ňou inšpirovaných – aj vo vedeckom a humanitárnom svete.

Plňte si svoju povinnosť, keď je to potrebné, a nasledujte svoju vášeň, kedykoľvek je to možné. Dekk bola vzácnou kombináciou odvahy a disciplíny na jednej strane a kreativity, zvedavosti a originality na strane druhej. Nepriazeň osudu a životné skúšky z nej vyformovala jedinečnú, novú osobu. Myslím si, že práve preto si neskôr zvolila nové meno. Nebol to len rozmar či marketingové rozhodnutie, bol to rituál prechodu, ktorý integroval utečenkyňu a vojačku Dorotu s umelkyňou a dizajnérkou Dorrit. Nech jej príbeh inšpiruje ešte viac ľudí, aby sa stali lepšími verziami samých seba, a zanechali svet o niečo lepší, bezpečnejší a farebnejší, ako ho našli.

 

Ďakujeme za Tvoje meno, Dorrit. Budeme sa snažiť si ho zaslúžiť.