Najnovšie dáta ukazujú, že viac ako 40 percent ľudí na Slovensku má pocit, že ich systém prehliada alebo im priamo škodí. Vyplýva to zo štúdie DEKK Inštitútu. Výskumníci zároveň vysvetľujú, že takýchto ľudí môže byť v skutočnosti ešte viac.

DEKK Inštitút definuje antisystém ako subjektívne presvedčenie, že systému, v ktorom človek žije, nezáleží na jeho blahu alebo mu dokonca zámerne škodí.

Pod „systémom“ si väčšina predstaví politikov, úrady, médiá či cirkvi – teda takzvaný establišment. Antisystémový postoj však siaha hlbšie. Nie je len odmietnutím lídrov a inštitúcií, ale aj nesúhlasom s dnešným ekonomickým modelom kapitalizmu, politickým systémom liberálnej demokracie a životným štýlom individualizmu.

Najnovšia štúdia DEKK Inštitútu informuje, že antisystémový sentiment na Slovensku pociťuje 40,2 % ľudí.

“Značná časť našej populácie dlhodobo neverí vláde a to bez ohľadu na to, ktoré strany sú jej súčasťou. Zároveň nedôveruje ani štátu. Naše dáta však ukazujú, že veľká časť populácie prestáva veriť aj tomu, že by sa s výmenou vlády či konkrétnymi reformami mohlo niečo zmeniť k lepšiemu. Táto nedôvera tak ide hlbšie,“ zdôrazňuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Keď porovnáme dáta s minulými rokmi, na prvý pohľad sa zdá, že antisystémové myslenie na Slovensku klesá. V minulom období DEKK nameral 53 %. Výskumníci však vysvetľujú, že za aktuálnym nižším číslom nemusí byť vyššia spokojnosť obyvateľstva, ale paradoxne, to môže byť spôsobené zvýšenou polarizáciou.

„Údaje sa zberajú prostredníctvom osobných rozhovorov. Pri osobnom zbere ľudia s antisystémovým nastavením častejšie odmietajú komunikovať s neznámym anketárom. Tým vypadávajú zo vzorky. Výsledný pokles tak neodráža zmenu názorov, ale fakt, že sa títo ľudia vo výskumoch strácajú,“ vysvetľuje výskumník Hugo Gloss.
„Overili sme si to aj ďalším kontrolným výskumom vo februári 2026. Ten ukázal, že s tvrdením, že systém je nastavený proti nim, stále súhlasí viac ako 52 % ľudí. To by znamenalo, že antisystémový sentiment na Slovensku neklesá. Spoľahlivo to však budeme vedieť odmerať až nasledujúce roky,“ dopĺňa.

DEKK Inštitút upozorňuje, že antisystémové myslenie nie je priamo zlé. Predstavuje však významný spoločenský problém. Je to reakcia na zlú skúsenosť. Spája v sebe reálne životné podmienky človeka, stratu dôvery v inštitúcie a najmä osobný pocit, že systém voči nemu nehrá fér.

DEKK Inštitút informuje, že medzi príčinami môžeme hľadať najmä ekonomické, spoločenské a psychologické dôvody.

„Antisystém signalizuje reálne problémy, ktoré štát nerieši a systém prehliada. Bráni krajine napredovať, pretože jej členovia sa nevedia zhodnúť na „systéme“, ktorý považujú za správny. Dochádza tak k určitej forme spoločenskej paralýzy,“ dopĺňa analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

Medzi postojmi ľudí v “antisystéme” a “systéme” je možno vidieť rozdiely. Kým 60,4 % ľudí zaradených v “systéme” verí, že najlepšou cestou na zlepšenie sú postupné reformy, pri “antisystéme” to je len 47,6 %.

Rozdiely v postojoch môžeme vidieť tiež pri názore na tvrdenie, že “Naša krajina je rozdelená na skorumpované elity a obyčajných občanov”. Súhlas vyjadrilo až 84,8 % ľudí v “antisystéme” a 68,6 % respondentov, ktorí netrvrdia, že systém je nastavený proti nim.

„To, potvrdzuje, že antisystémoví ľudia vnímajú spoločnosť ako boj, v ktorom tí "hore" profitujú na úkor tých "dole". Za týmto číslom je cítiť frustráciu ľudí, ktorí majú pocit, že hrajú hru s pravidlami nastavenými v prospech niekoho iného,” vysvetľuje analytička Veronika Cigáneková.

Zároveň dodáva, že dáta ukázali aj pozitívnejšie veci, o ktoré by sa dalo oprieť pri snahe o budovaní pozitívnych zmien. Až 79 % ľudí s antisystémovým postojom prechováva hrdosť na to, že sú zo Slovenska.

„Výsledky tiež ukázali, že až 80,2 % antisystémových respondentov považuje demokratický politický systém za pomerne alebo veľmi dobrý. A to je dobrý impulz,“ interpretuje Veronika Cigáneková.

O DEKK Inštitúte:
DEKK Inštitút je nezávislá nezisková výskumná organizácia založená v roku 2020. Jej misiou je prostredníctvom exaktných dát o hodnotách, frustráciách a postojoch slovenskej verejnosti identifikovať faktory, ktoré držia spoločnosť pohromade (sociálna kohézia), diagnostikovať príčiny jej rozpadu a spolupracovať na systémových riešeniach pre jej regeneráciu. Od roku 2022 inštitút opätovne zapojil Slovensko do prestížneho medzinárodného projektu World Values Survey.