„Z výskumov vieme, že liberáli a konzervatívci sa nehádajú preto, že jedna strana je hlúpa alebo zlá, ale preto, že majú odlišné priority – morálne aj politické,“ hovorí analytik Pavol Kosnáč. „Preto vnímajú inak, čo je správne a čo je dôležité.“

V druhom rozhovore projektu Rozhovory pre Slovensko – nového mediálneho priestoru DEKK Inštitútu – vyspovedala Iva Mrvová vedca a analytika Pavla Kosnáča. Rozprávali sa o viacerých silných témach: ako z ulíc mizne pestrosť, keď sa schyľuje k vojne, o pilieroch, na ktorých stojí spoločenská súdržnosť, ako aj o rozdieloch v myslení konzervatívcov a liberálov.

Určite to poznáte. Keď liberál počuje „tradícia a autorita sú rovnako dôležité ako férovosť a ochrana slabších“, má pocit, že je to nezmysel. A keď konzervatívec počuje „zmeňme toto všetko, lebo potom budeme žiť férovejšie“, bojí sa, že to rozloží spoločnosť.

Každý rozhovor dopĺňame Insightom. Ide o článok s hlbším analytickým pohľadom na témy, ktoré odzneli v interview. Tento raz sa zameriavame na fascinujúce rozdiely v myslení konzervatívcov a liberálov. Skúmame korene ich odlišných postojov a analyzujeme, ako tieto dva pohľady formovali našu národnú identitu či spoločenskú stabilitu. Ponúkame nestranný pohľad na to, prečo sú oba myšlienkové prúdy pre zdravé Slovensko nevyhnutné a ako môže ich dialóg priniesť skutočný pokrok pre nás všetkých.

V médiách aj odborných diskusiách dnes zaznieva, že delenie na konzervatívcov a liberálov je zastaralé, a už nám nepomáha chápať svet súčasnej politiky. A na tomto argumente niečo je.

Európska politika je viacstranná. Témy, ktoré sa v nej vyskytujú, sa dajú analyzovať aj cez iné rozdelenia či „osi“. Uveďme si nejaké príklady.

Tieto alternatívy majú vo svojich oblastiach veľkú vysvetľovaciu silu. Napriek tomu delenie na konzervatívcov a liberálov nie je zbytočné, hoci kritici správne identifikujú jeho obmedzenia. Výskum ukazuje, že toto rozdelenie stále významne predikuje správanie a voličské postoje. Zaujímavé je, že túto klasickú os vystužil viac výskum v psychológii a neurovedách, ako politológii či sociológii.

Podľa politológie je liberalizmus zameraný na ochranu práv jednotlivca a zdôrazňuje rovnosť všetkých ľudí, bez ohľadu na ich rasu, ideológiu či „užitočnosť“. Je zakorenený v osvietenskom myslení. Najznámejším predstaviteľom bol John Locke.

Konzervativizmus si zas cení tradície, inštitucionálnu stabilitu, morálnu komunitu a má odpor voči rýchlym zmenám. Jeho pôvodným predstaviteľom je Edmund Burke. Oba systémy prešli v priebehu storočí politickým vývojom, pričom k najvýraznejšiemu posunu došlo pri liberalizme. Ten sa od pôvodnej požiadavky na minimálny zásah štátu (klasický liberalizmus) posunul k dnešnej podpore štátnych regulácií v ekonomike v záujme sociálnej spravodlivosti.

Psychológia identifikuje u ľudí, ktorí inklinujú ku konzervativizmu a liberalizmu niektoré špecifické myšlienkové procesy. Konzervatívci inklinujú k poriadku a stabilite (manažovanie hrozieb), kým liberáli uprednostňujú väčšiu otvorenosť voči skúsenostiam a lepšie znášajú neistotu.

Kým politológia pri tomto rozdelení vysvetľuje, čo si ľudia myslia o spravovaní vecí verejných, psychológia ukazuje, prečo.

Ľudia inklinujú ku konzervativizmu alebo liberalizmu z dôvodov, ktoré majú korene v tom, ako funguje ich mozog. To následne ovplyvňuje aj to, čo si cenia a tiež to, čo prioritizujú.

Tieto rozdiely v štruktúre mozgu sú dokonca viditeľné. So 72 percent istotou sa dá konzervatívec rozlíšiť od liberála podľa veľkosti pravej amigdaly. Tá spracúva napríklad emóciu strachu, a reakciu na hrozby. No a konzervatívci ju majú väčšiu. Podľa niektorých štúdií majú liberáli aktívnejší predný cingulárny kortex. Táto časť mozgu je zodpovedná za prijímanie nových myšlienok a zvyšovanie adaptability – schopnosti prispôsobiť správanie konkrétnej situácii. Ak navyše pomocou magnetickej rezonancie sledujeme ľudí pri úlohách zameraných na riskovanie, dokážeme s presnosťou na takmer 83 percent určiť, či ide o liberála alebo konzervatívca.

Neurovedci identifikovali v mozgu dva systémy, ktoré sú zodpovedné za rozdiely medzi týmito dvoma skupinami. Prvý ovplyvňuje citlivosť na hrozby a mieru rizika, kým druhý formuje náš vzťah k sociálnemu statusu a hierarchii.

Inštinkt, ktorý vedie človeka k preferovaniu konzervatívnej či liberálnej politiky, je teda vrodený. Jeho konkrétne prejavy však výrazne ovplyvňuje kultúra. Inými slovami, to čo je vnímané ako konzervatívne alebo liberálne správanie, sa môže líšiť naprieč rôznymi kultúrami. Ale základné inštinkty, teda väčšia citlivosť na riziko u konzervatívcov a väčšia otvorenosť novým myšlienkam u liberálov, zostávajú výrazne stabilné naprieč časom a aj kultúrami.

Cez naše fyzické zmysly, ako je zrak, čuch či chuť, vnímame fyzický svet. Prostredníctvom našich morálnych zmyslov vnímame, čo je správne a čo nie. A tu sa ukazuje, že rozdiely medzi konzervatívcami a liberálmi môžeme nájsť práve aj v morálnych zmysloch.

Najlepšie preskúmaných je týchto päť morálnych zmyslov:

• starostlivosť (chrániť zraniteľných),
• spravodlivosť (férovosť a reciprocita),
• lojalita (vernosť skupine),
• rešpekt k autorite (k starším, schopnejším, lídrom či k inštitúciám)
• čistota (kontrola tela a mysle; v konzervatívnom prostredí ide často o sexualitu, v liberálnom napríklad o jedlo).

Liberáli sa opierajú najmä o starostlivosť a spravodlivosť. Chcú chrániť slabších a zvyšovať férovosť. Konzervatívci využívajú všetkých päť – okrem férovosti zdôrazňujú aj poriadok, tradíciu a autoritu.

Keď liberál počuje „tradícia a autorita sú rovnako dôležité ako férovosť a ochrana slabších“, má pocit, že je to nezmysel. A keď konzervatívec počuje „zmeňme toto všetko, lebo potom budeme žiť férovejšie“, bojí sa, že to rozloží spoločnosť.

Základné rozdiely z psychologickej literatúry sme zhrnuli v tejto tabuľke:

Typickým konzervatívnym problémom je vyrovnávanie sa s minulosťou, najmä ak pochybila autorita, ku ktorej prechovávajú rešpekt. Príkladom je neschopnosť jasne pomenovať zlyhania vojnovej Slovenskej republiky v konzervatívnom prostredí. Priznanie chýb by totiž znamenalo otvoriť tému zapojenia cirkvi, čo naráža na morálnu autoritu inštitúcie. Zároveň by sa otvorila téma opustenia spoločného štátu s Čechmi za cenu podriadenosti nacistickému Nemecku. To je bolestivé, keďže kritika by narúšala hodnotu skupinovej lojality.

Historická debata o vojnovom Slovenskom štáte je tak citlivá, že prakticky neprebieha. Liberálne prostredie tomu úprimne nerozumie, a často to vníma ako pokrytectvo. Tento stav dodnes poškodzuje sociálnu kohéziu na Slovensku, komplikuje budovanie kolektívnej identity, zdravého patriotizmu a vzťahu k štátu. Teda domény, ktoré by mali byť predmetom záujmu a starostlivosti zo strany konzervatívcov.

Riziko liberálneho prístupu bolo možné vidieť počas utečeneckej krízy, ktorá vypukla v roku 2015. Časť liberálneho spektra vtedy presadzovala ideu otvorených hraníc - čiže z princípu prijať každého, bez ohľadu na širšie dôsledky. Európa v daných rokoch prijala milióny ľudí. Inými slovami – priorizovala pocity starostlivosti a spravodlivosti. Takýto prístup neraz ignoroval zákony daných krajín, spoločenské normy aj bezpečnostné ohľady. A nebolo výnimočné, že keď na to niekto upozornil, bol označený za fašistu – a to aj v mainstreamových médiách.

Na Slovensku sa to stalo napr. predsedovi liberálnej SaS, Richardovi Sulíkovi, ktorý výrazne vystupoval proti migračným kvótam. Z konzervatívnej perspektívy to bol hazard so stabilitou Európskej únie a Schengenského priestoru, a konzervatívci ho dodnes vnímajú ako čas, kedy sa liberálne elity rozhodli ignorovať všetky princípy opatrnosti a sebazáchovy.

Obe strany majú svoje slepé škvrny, lebo majú inak nadstavené morálne zmysly aj odlišnú citlivosť na riziko. Navzájom si ale vieme pomôcť tieto slepé škvrny prekonávať.

Predstavte si futbalové mužstvo: potrebuje aj obrancov, ktorí menežujú riziko, a znižujú ohrozenie že dostaneme gól, ale aj útočníkov, ktorí premenia príležitosti na góly súperovi, a situáciu zlepšia. Rovnako je to v politike - konzervatívci aj liberáli hrajú za jeden tím. Niekedy to tak nevyzerá, ale malo by – krajinu máme len jednu. A ak chceme ostať v hre, musíme spolupracovať. Neexistuje ani klub, ani krajina, kde by tých druhých nebolo treba.

Keď to budem vnímať takto, bude ľahšie počúvať druhú stranu, aj keby som ju nemal rád. Môžu mi dokonca pomôcť byť lepším. Ako?

Keby konzervatívci viac počúvali liberálov, nemáme taký problém s kolektívnou identitou, lebo vieme reflektovať svoju históriu. Keby liberáli viac počúvali konzervatívcov, migračná kríza by neviedla k takému nárastu radikálnych ľudí v spoločnosti aj v politike, lebo by boli adresované reálne strachy domáceho obyvateľstva. Obe situácie poškodili slovenskú aj európsku kohéziu.

Obe strany majú svoj diel pravdy. Je dobré, že liberáli presadzujú pokrok, rovnako ako je dôležité, že konzervatívci chránia stabilitu. Navzájom sa vyvažujú – a potrebujú jeden druhého. Pokrok bez stability je riskantný spoločenský experiment, ktorý môže zničiť aj to, čo funguje, zatiaľ čo stabilita bez pokroku sa nakoniec rozpadne, pretože nedokáže reagovať na zmeny.

Riešením je, uvedomiť si, že obe strany sú potrebné ako jin a jang. Nemusíme sa mať radi, ale potrebujeme pochopiť, že ten druhý nie je hlúpy ani zlý, len sú preňho dôležitejšie iné hodnoty. Tak komplexná spoločnosť ako je tá naša, vznikla využívaním všetkých týchto morálnych nástrojov a špecializácií a spoločným úsilím ľudí s rôznymi pohľadmi.

No a ak sa nachádzate v situácii, že sa cítite ako liberál medzi konzervatívcami, alebo naopak konzervatívec medzi liberálmi – ste to práve Vy, kto môže pomôcť „prekladať“ medzi týmito tábormi. Je totiž dobrá šanca, že ste či už psychologickou výbavou, alebo životnou skúsenosťou „niekde medzi“, a viete doceniť kvality jedného aj druhého tábora. Využite to. Na Slovensku vás potrebujeme.

• Ahn, W.-Y., Kishida, K. T., Gu, X., Lohrenz, T., Harvey, A., Alford, J. R., Smith, K. B., Yaffe, G., Hibbing, J. R., Dayan, P. and Montague, P. R., 2014. Nonpolitical Images Evoke Neural Predictors of Political Ideology. Current Biology, 24(22), pp. 2693-2699.
• Atari, M., Lai, M. H. C. and Dehghani, M., 2023. How the nomological network of morality varies across cultures: a large-scale examination across 25 populations. Journal of Personality and Social Psychology, 125(5), pp. 1157-1188.
• Banco de España. (2025). Political polarization in Europe 2025. Analysis of France, Germany, Spain, Italy polarization indices. Viz: https://ec.europa.eu/economy_finance/arc2023/documents/papers/
  Guenther%20L.%20-%20Political%20Representation%20Gaps%20in%20Europe.pdf
• Emanuele, V. and Marino, B., 2024. Party system ideological polarization in Western Europe: data, trends, drivers, and links with other key party system properties (1945–2021). European Journal of Political Research, online first.
• Graham, J., Nosek, B. A., Haidt, J., Iyer, R., Koleva, S. and Ditto, P. H., 2011. Mapping the moral domain. Journal of Personality and Social Psychology, 101(2), pp. 366-385.
• Graham, J., Haidt, J. and Nosek, B. A., 2009. Liberals and conservatives rely on different sets of moral foundations. Journal of Personality and Social Psychology, 96(5), pp. 1029-1046.
• Haidt, J. and Joseph, C., 2004. Intuitive ethics: how innately prepared intuitions generate culturally variable virtues. Daedalus, 133(4), pp. 55-66.
• Hatemi, P. K., Medland, S. E., Morley, K. I., Heath, A. C. and Martin, N. G., 2014. The Genetics of Voting: An Australian Twin Study. Behavior Genetics, 44(5), pp. 484-497.
• Kanai, R., Feilden, T., Firth, C. and Rees, G., 2011. Political Orientations Are Correlated with Brain Structure in Young Adults. Current Biology, 21(8), pp. 677-680.
• Schreiber, D., Fonzo, G., Simmons, A. N., Dawes, C. T., Flagan, T., Fowler, J. H. and Paulus, M. P., 2013. Red Brain, Blue Brain: Evaluative Processes Differ in Democrats and Republicans. PLoS ONE, 8(2), e52970.
• Tangian, A. S., 2015. Is the Left–Right Alignment of Parties Outdated? WSI-Diskussionspapier, No. 198. Düsseldorf: The Institute of Economic and Social Research (WSI), Hans Böckler Foundation.
• Waytz, A., Iyer, R., Young, L., Haidt, J. and Graham, J., 2019. Ideological differences in the expanse of the moral circle. Nature Communications, 10(1), 4389.
• Yang, S. E., Sylvester, C. M., Kramer, L. J., Ahn, W.-Y., Cheavens, J. S., Gu, X. and Kang, Y., 2022. Functional Connectivity Signatures of Political Ideology. PNAS Nexus, 1(3), pgac066.