Za jeden z najrevolučnejších nástrojov, aké kedy človek vytvoril, možno bezpochyby označiť internet. Z nášho sveta spravil doslova jednu globálnu dedinu. Internet priniesol ľahší prístup k informáciám a zlepšil medziľudskú komunikáciu po celom svete. Za posledných 20 až 30 rokov sa k nemu pridali sociálne siete a najnovšie aj umelá inteligencia. Toto všetko zásadne zmenilo náš každodenný život. Internet síce sprístupnil informácie, no zároveň prenechal voľný tok dezinformáciám a nepravdivým informáciám. To ovplyvňuje stabilitu súčasných spoločností. A jadrom tejto stability je dôvera.

Dôvera je jedným z hlavných pilierov súdržnosti. Ak je nízka, má to negatívny vplyv nielen na naše vzťahy. Ovplyvňuje totiž celú spoločnosť, kvalitu života aj bohatstvo štátu. Podkopáva vnímanie kolektívnej identity, oslabuje postavenie inštitúcií, zhoršuje našu schopnosť reagovať na krízy či spomaľuje hospodársky rast. Na druhej strane podporuje rast polarizácie a antisystémového sentimentu. 

Dôvera je preto základ stabilnej a dobre fungujúcej spoločnosti. Existujú dva druhy dôvery: medziľudská (medzi ľuďmi navzájom) a inštitucionálna (voči inštitúciám). Tento blog sa zameriava na medziľudskú dôveru na Slovensku.  

V našej krajine sa úroveň všeobecnej medziľudskej dôvery každý rok pohybuje okolo 23 percent. Podľa našich najnovších údajov (8. vlna dát WVS ) je všeobecná dôvera medzi ľuďmi na Slovensku v roku 2025 na úrovni 25,6 percenta. Hoci medziročne mierne vzrástla, toto číslo je stále veľmi nízke. Aktuálne tak platí, že približne tri štvrtiny ľudí si myslia, že pri iných ľuďoch treba byť ostražitý. 

Nízku mieru dôvery má Slovensko dlhodobo. Tento stav ostáva približne rovnaký bez ohľadu na to, kto je pri moci alebo aká je ekonomická situácia.

V DEKK Inštitúte  skúmame dôveru z viacerých perspektív už roky. Sledujeme príčiny aktuálneho stavu a tiež jej vplyv na slovenskú spoločnosť. Odrazu internetu na našej dôvere však doteraz nebola venovaná veľká pozornosť. Keďže internet absolútne zmenil spôsob spájania sa s ostatnými, je dôležité pochopiť či jeho používanie môže spolu so sociálnymi sieťami ovplyvniť aj našu dôveru.

Internet a sociálne siete nám dali možnosť nadväzovať kontakt s ľuďmi z celého sveta. Nikdy predtým nebolo možné komunikovať s niekým, kto žije úplne odlišný život ďaleko od nás, a to z pohodlia nášho domova. Internet ponúka obrovské množstvo informácií a vedomostí, ktoré sú nám k dispozícii na dosah ruky. Hoci týmto internet určite „demokratizoval“ vedomosti, je tiež zdrojom nekontrolovateľných dezinformácií, polarizujúcich naratívov a častého glorifikovania kontroverzných tém namiesto faktov.

Podľa našich údajov celkovo 83,7 percent ľudí na Slovensku používa internet. Takmer 90 percent (89,48 %) z nich využíva aj sociálne siete. Všeobecne pritom platí, že prudký rast používania internetu a sociálnych sietí sme na celom svete zaznamenali najmä od pandémie Covid-19. Toto obdobie výrazne zmenilo celosvetové využívanie až do dnešného dňa.

Štúdia z roku 2004 zistila, že používatelia internetu nemajú väčšiu, ale ani menšiu všeobecnú dôveru oproti ľuďom, ktorí ho nevyužívajú. Tu je však zároveň dobré dodať, že internet na začiatku 21. storočia sa výrazne líši od toho súčasného. 

Ďalšia štúdia bola zverejnená v roku 2008 v USA.  Zistila, že ak ľudia používajú internet na účely sociálnych kontaktov, trávenie viac času online zvyšuje dôveru a znižuje pocit informačného preťaženia. Ak sa však ľudia cítia zahltení informáciami, dlhší čas online naopak vedie k zníženiu všeobecnej dôvery.

Keď sa pozrieme na novšie výskumy, môžeme vidieť, že ich zameranie je viac na polarizáciu ako na dôveru. Ako sme už spomínali, tieto javy sú však prepojené. Platí, že ak si v spoločnosti nedôverujeme, nesúhlas vnímame ako hrozbu a nie ako legitímny rozdiel názorov. Štúdia z USA informuje, že online prostredie prispieva k vyprázdňovaniu politického názorového stredu. Ukázalo sa, že skupiny obyvateľstva bez vyhranených názorov sa pri pri sledovaní politických tém online stávajú polarizovanými.

Ďalšia štúdia, ktorá sa zaoberala vplyvom tradičných médií a internetu na postoje k životnému prostrediu v Európe, zistila, že internet posilňuje už existujúce postoje ľudí k životnému prostrediu. Javí sa, že konfirmačné skreslenie alebo potvrdzujúca zaujatosť (z angl. „confirmation bias“) je s používaním internetu prepojená. Jeho používanie má tak tendenciu posilňovať naše presvedčenia (akékoľvek už sú), ako ich spochybňovať. 

A tieto štúdie sa práve zhodujú v tom, že internet môže posilňovať polarizáciu v spoločnosti.

Podľa literárneho prehľadu z roku 2015 zohrávajú sociálne siete dôležitú úlohu pri vytváraní sociálnych väzieb, napríklad vďaka svojej interaktivite, ktorú tradičné média (napr. televízia) nemajú. Medzi článkami nájdeme také, ktoré identifikovali pozitívny efekt využívania sociálnych sietí na dôveru. Niekoľko článkov nenašlo žiaden efekt. Zaujímavé však je, že ani jeden článok nenašiel negatívny efekt sociálnych sietí na našu dôveru. To potvrdzuje aj štúdia o vplyve online sociálnych interakcií v Číne, ktorá preukázala pozitívne výsledky v oblasti dôvery voči cudzím ľuďom. V USA sa zistilo, že práve tí, ktorí vôbec nepoužívajú internet a sociálne siete, zvýšili svoju polarizáciu, pričom sa zistilo, že častejšie používanie internetu nezvyšuje polarizáciu.

Teória tak celkovo tvrdí, že sociálne siete majú pozitívny vplyv na dôveru. To však nemusí znamenať, že dôvera rastie naprieč rôznymi skupinami. Skôr nám to pomáha budovať dôveru v rámci našich skupín (napr. ľudia z rovnakej štvrte, kultúry, záujmové skupiny,..)

Kým niektoré štúdie potvrdzujú zvýšenú dôveru medzi skupinami, iné to neukazujú. V konečnom dôsledku sa sociálne siete často používajú skôr na udržiavanie kontaktu s priateľmi a rodinou, ako na zhromažďovanie informácií. Pokiaľ ide o zhromažďovanie informácií, sociálne siete (a internet) sú známe tým, že úspešne vytvárajú informačné bubliny či ozvenové komory (po anglicky “echo chambers”), podporujú zaujatý obsah, pomáhajú pri rýchlom šírení dezinformácií, ale tiež vytvárajú prepojenia.

Naše údaje (8. vlna dát WVS) boli zhromaždené prostredníctvom osobného prieskumu metódou náhodného výberu. Reprezentatívny prieskum sa uskutočnil v období od 2. októbra do 9. novembra 2025 na Slovensku s 1200 respondentami. Výsledky boli vážené štandardnými sociálno-demografickými váhami.

Na meranie medziľudskej dôvery bola respondentom položená otázka: „Všeobecne povedané, povedali by ste, že väčšine ľudí sa dá dôverovať, alebo že je potrebné byť v styku s ľuďmi veľmi ostražitý?“ a bola im ponúknutá možnosť vybrať si medzi dvoma kategóriami: a) „väčšine ľudí sa dá dôverovať” (dôvera), alebo b) „je potrebné byť veľmi ostražitý“ (ostražitosť).  

Na meranie využívania internetu a sociálnych sietí sme položili otázku: „Ľudia sa o dianí v tejto krajine a vo svete dozvedajú z rôznych zdrojov. Pri každom z nasledujúcich zdrojov uveďte, či ho používate na získavanie informácií denne, týždenne, mesačne, menej ako raz za mesiac alebo nikdy“.

Ostražitosť zostáva vysoká aj pri vyšších aj pri nižších frekvenciách využívania internetu. Podiel tých, ktorí by dôverujú iným ľuďom, je však oveľa vyšší (30,46 %) v skupine týždenných používateľov internetu ako v ostatných skupinách. 

Tí, ktorí používajú internet denne, ale aj tí, ktorí internet nikdy nepoužívajú, majú úroveň dôvery veľmi podobnú. Slováci a Slovenky, používajúci internet menej často (raz za mesiac alebo menej), sa zdajú byť najostražitejší (77 %).

Využívanie či nevyužívanie internetu nevylieči nedostatok dôvery v spoločnosti. Napriek tomu však môžeme sledovať jeho rôzne dopady na to, ako veríme iným ľuďom. Internet je miestom pre nadväzovanie kontaktov, ale aj pre dezinformácie. Dáta nám ukázali, že denní užívatelia ako aj ‚neužívatelia‘ majú podobnú mieru dôvery a nedôvery. 

 

• Denní užívatelia internetu majú možnosť stretnúť sa s veľkým množstvom informácií, vedomostí a spôsobov života, čo pomáha pri vytváraní sociálnych kontaktov. Zároveň sa stretávajú s nesprávnymi informáciami či dezinformáciami alebo s tým, že “zadebnia” svoje vlastné presvedčenia, čím sa v podstate polarizujú. A tak sa znižuje ich dôvera voči iným. 
• Nízšiu dôveru a vyššiu ostražitosť môžeme sledovať s veľkou pravdepodobnosťou u ľudí, ktorí nepoužívajú internet. Majú tak nižší počet interakcií s odlišnými a neznámymi. Naopak, vyhnú sa online stretu s dezinformáciami. 
• Týždenní užívatelia internetu dosahujú najlepšie výsledky. 

 

Tieto dáta podčiarkujú, že internet môže byť užitočným nástrojom, ak sa s ním zaobchádza primerane.

Na Slovensku prevláda u ľudí ostražitosť v celej spoločnosti. Oproti ostatným užívateľom vidíme najnižšiu dôveru a najvyššiu ostražitosť pri ľuďoch, ktorí chodia na sociálne siete denne.

Zatiaľ čo predchádzajúce výskumy dospeli k záveru, že sociálne siete majú predovšetkým pozitívny vplyv na dôveru ako prostriedok budovania sociálnych vzťahov, naše údaje to nepotvrdzujú. Dáta ukázali, že ak už niekto sociálne siete používa, čím viac rastie frekvencia užívania, tým viac klesá naša dôvera. 

Jedným z možných dôvodov je, že sociálne siete a ich algoritmus vytvárajú informačné bubliny a posilňujú naše už existujúce presvedčenie. Algoritmus zároveň popularizuje kontroverzné naratívy, ktoré nemusia byť nutne založené na faktoch. 

Napriek tomu druhú najvyššiu mieru nedôvery majú ľudia, ktorí sociálne siete nepoužívajú vôbec. Hoci sa na jednej strane chránia pred negatívnymi vplyvmi, na strane druhej nemáme ani prístup k ich výhodám, ktoré by ich dôveru mohli podporiť. 

Konkrétna frekvencia používania internetu alebo sociálnych sietí nezaručuje, že sa u ľudí vyvinie vyššia miera dôvery. Ako ukazujú naše údaje, medzi skupinami používateľov nie sú až také výrazné rozdiely a dôveru môžu významnejšie ovplyvňovať iné faktory. Napriek tomu možno pozorovať jasný vzorec, ktorý ukazuje, že pri umiernenom používaní je úroveň ostražitosti nižšia.

Vplyv internetu a sociálnych sietí na medziľudskú dôveru zostáva vo veľkej miere nedostatočne preskúmaný. Väčšina článkov sa zameriava skôr na inštitucionálnu dôveru (napr. dôveru vo vedecké inštitúcie, prezidenta, premiéra, zdravotníctvo...) ako na tú medziľudskú. Je zrejmé, že internet a sociálne siete sa za posledné desiatky rokov rapídne vyvíjali a dosiahli vysokú mieru užívateľov počas pandémie Covid-19. Internet aj sociálne siete sú nevyhnutnými nástrojmi, ktoré pomáhajú šíriť informácie, vedomosti a prepojenie po celom svete. S ich rozvojom sa však objavili aj iné negatívne aspekty.

Výsledkom je, že umiernené používanie internetu a sociálnych sietí na Slovensku má najlepší vplyv na všeobecnú medziľudskú dôveru. Napriek tomu však týždenné používanie internetu namiesto denného nevyrieši dlhodobú nízku úroveň dôvery v krajine. Na to je potrebný multidisciplinárny prístup. Ako už bolo spomenuté, dlhodobá nízka úroveň dôvery môže spoločnosť dostať do destabilizujúceho stavu. Ukazuje sa, že napriek privilégiám žitia za éry internetu, je dôležité nezabúdať žiť aj v reálnom svete.