Slovensko je polarizovanejšie než v Česko. Slováci majú viac poškodené vzťahy a tiež častejšie schvaľujú aj násilie voči názorovým oponentom. Napriek tomu hodnotia svoju spoločenskú situáciu optimistickejšie než ich západní susedia. Vyplýva to medzinárodnéj spolupráce českého analytického ústavu STEM a slovenského DEKK Inštitútu, v ktorej porovnávali spoločenský stav v oboch krajinách.

Dopad polarizácie na osobné vzťahy je na Slovensku podstatne silnejší ako v Českej republike. Kým u našich susedov 84,2 % ľudí uviedlo, že nikdy neprerušili kontakt kvôli rozdielnym vzťahom, na Slovensku je to len 66,7 %.

„Vysoká polarizácia spôsobuje množstvo negatívnych javov ako napríklad znižovanie súdržnosti, dôvery či kooperácie v spoločnosti a schopnosť štátu napredovať. Polarizácia zároveň negatívne vplýva na naše duševné zdravie a poškodzuje naše vzťahy. Znižuje sa totiž schopnosť konštruktívneho dialógu o emocionálne vypätých témach,“ objasňuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

 

 

Slovenské a české dáta o dopade polarizácie na vzťahy sa výrazne líšia. Negatívny dopad na Slovensku je vyšší pri každej meranej kategórii. Takmer 15 % ľudí u nás prerušilo vzťah s priateľmi, v Čechách necelých 7 %. Ešte výraznejší rozdiel vidíme pri rodinných vzťahoch. Až desatina ľudí na Slovensku priznala prerušený vzťah s bratrancami/sesternicami či starými rodičmi. V Česku ide len o 2 %.

Dáta zároveň ukazujú, že polarizácia na Slovensku ovplyvňuje výraznejšie aj pracovné prostredie. Takmer desatina ľudí priznáva, že pre iné názory prerušila vzťah s kolegyňou/kolegom – v Česku ide ani nie o 4 %.

„Tak jako vidíme rozdíly v míře polarizace mezi Slovenskem a Českem, tak existují také významné mezinárodní rozdíly ve vývoji polarizace v čase. Neplatí, že by všude narůstala, jak si mohou lidé někdy myslet. Jedna často citovaná studie sleduje vývoj ve dvanácti vyspělých zemích během čtyř dekád. V šesti polarizace narostla, v šesti poklesla," doplňuje kontext Jaromír Mazák, ředitel pro rozvoj a inovace ve STEM s tým, že Česko ani Slovensko tu zahrnuté neboli. Podľa tejto štúdie rástla polarizácia v sledovanom období najrýchlejšie v USA.

Jedným zo znakov pokročilej fázy toxickej polarizácie je schvaľovanie násilia voči ľuďom s iným názorom. Výskum potvrdil, že aj v tejto téme je napätie na Slovensku väčšie.

 

 

„Typickým príznakom polarizácie je neochota empatizovať s druhou názorovou stranou a jej vnímanie ako nepriateľa. Postupne sa tiež voči nim zvyšuje prijateľnosť použitia násilia. Česko-slovenské porovnanie nám potvrdzuje, že situácia je v našej spoločnosti o dosť vážnejšia. U nás sa politicky motivované násilie prejavuje aj v konkrétnych udalostiach. Od pokusu o atentát na premiéra Fica po fyzické útoky a vyhrážky adresované poslancom naprieč stranami. Pribúdajú tak incidenty, v ktorých sa názorový konflikt mení na priame ohrozenie,“ zdôrazňuje analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.

Dôsledky toxickej polarizácie sú na Slovensku väčšie. Napriek tomu však Slováci vnímajú svoju spoločenskú situáciu pozitívnejšie než českí susedia.

Výskumníci zo Slovenska a Česka sa v tomto prípade zhodujú, že nižšia miera deklarovanej polarizácie v našej krajine však automaticky neznamená jej nižšiu reálnu úroveň. Mohlo sa skôr stať, že Slováci a Slovenky si už na vyhrotenú situáciu mohli zvyknúť.

„Jednou z našich hypotéz je, že na Slovensku sledujeme postupnú normalizáciu vo vnímaní miery rozdelenia. Ľudia si na dlhodobo napäté prostredie jednoducho zvykli a hodnotenie tomu prispôsobili. V odbornej literatúre sa tento mechanizmus označuje ako hedonická adaptácia, pričom podobné situácie sme videli už pri zvyknutí si na pandémiu či na život v blízkosti vojny,“ vysvetľuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

 

 

„Češi popisují svou zemi jako rozdělenější než Slováci. Více než polovina z nich ji vidí jako velmi nebo extrémně rozdělenou a více než polovina také nevěří tomu, že by se ideologické rozpory někdy podařilo překonat. Na Slovensku je to v obou případech jen asi čtyři z deseti. Ve vlastních vztazích ale rozdělení zažíváme výrazně méně: více než osm z deseti Čechů nikdy kvůli odlišným názorům nepřerušilo kontakt s nikým, s kým se dřív vídali. Polarizace je u nás spíš to, co vidíme ve veřejném prostoru, než to, co zažíváme u rodinného stolu, minimálně ve srovnání se Slovenskem," popisuje výsledky výskumu Jaromír Mazák zo STEM.

Údaje pochádzajú zo štúdie Polarizácia a Antisystém 2026. Za Slovensko zberala dáta na vzorke 1200 respondentov agentúra FOCUS. Dáta z ČR poskytol analytický ústav STEM, ktorý zber realizoval na vzorke 1355 respondentov. Československí výskumníci sa dohodli na rovnakých otázkach, aby bolo porovnanie reprezentatívne.