• English
  • Spomienka na socializmus nie je pre väčšinu Slovákov zlá. Prečo to tak ľudia na Slovensku cítia?.

    0%

    Až 58 percent ľudí na Slovensku si myslí, že život pred Nežnou revolúciou bol v nejakej miere lepší než dnes. Opačný názor má len 33 percent opýtaných. Výskum DEKK Inštitútu však odhaľuje, že táto štatistika neznamená, že ľudia zanevreli na demokratický systém. Kľúčom k pochopeniu dát je vyhnutie sa čierno-bielemu výkladu a hanlivému nálepkovaniu.

    Čo znamená nostalgia za socializmom?

    Analytici DEKK inštitútu zdôrazňujú, že ľudí, ktorí spomínajú na socializmus pozitívne, nemožno označiť za jednotnú názorovú skupinu. Nostalgia za minulým režimom má na Slovensku viacero príčin.


    „Jeden z dôvodov je fakt, že Slovensko počas socializmu materiálne benefitovalo viac ako napríklad Česko. Pre nich to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých obcí Slovenska sa dostali napríklad ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť populácie tak má pozitívnejšie spomienky,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

     

     

    Zároveň upozorňuje, že čierno-biele vysvetľovanie či nálepkovanie zvyšuje spoločenské napätie: „Toto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť – pohŕdanie a morálnu nadradenosť.“

    58 percent ľudí na Slovensku nie sú „Rusofili“

    DEKK Inštitút zdôrazňuje dôležitosť nielen reprezentatívneho prieskumu ale tiež správneho výkladu. „To, že veľká časť ľudí tvrdí, že sa za socializmu žilo lepšie, nemusí súvisieť s postojom k Rusku či geopolitickej orientácii. Môže to skôr vychádzať zo súčasnej nespokojnosti či neistoty a stagnácie,“ vysvetľuje Pavol Kosnáč, ktorý je zároveň slovenským reprezentantom v Svetovej asociácií prieskumov verejnej mienky (WAPOR) a spoluautorom Encyclopedia of Measurement in Social Sciences.

     

     

    „Nostalgiu za bývalým režimom nie je možné považovať za synonymum podporovania Ruska. Ukazujú nám to ďalšie dáta – len 11 percent ľudí na Slovensku si myslí, že Slovensko patrí civilizačne a geopoliticky na Východ,“ vysvetľuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

     

     

    Výskum zároveň potvrdzuje, že väčšina Slovákov (63 percent) považuje demokraciu za najlepší typ politického systému.

    „Očakávania od demokratického režimu po Nežnej revolúcii boli veľké. Po vzniku samostatného Slovenska sme však podcenili budovanie národnej a občianskej identity. Mnoho odborníkov sa zhoduje, že hoci máme štát a jeho inštitúcie - tzv. state-building, chýba nám spoločná identita, ktorá by spojila ľudí naprieč názorovými skupinami - tzv. nation-building. Bez tohto tmelu je spoločnosť oveľa zraniteľnejšia a chýbajú nám spoločná identita a ciele, ktoré by tvorili prirodzenú brzdu polarizácii,“ upozorňuje Pavol Kosnáč.

    Tri hlavné dôvody nostalgie: psychológia, ekonomika a status

    DEKK Inštitút identifikoval 3 skupiny najzávažnejších problémov, prečo ľudia majú tendenciu vnímať socializmus pozitívne.

    Psychologické dôvody: V individualizme súčasnej spoločnosti síce mnohí ľudia materiálnefinančne prosperujú, no pribúda pocit osamelosti, neistoty z budúcnosti a straty komunity. Rastie potreba istoty, často aj na úkor slobody.

    Ekonomické dôvody: Najchudobnejšia časť populácie necíti benefity modernej doby. „Najviac nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15- a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Na konci mesiaca tak zažíva väčšina ľudí zvýšený materiálny blahobyt. Najchudobnejšiu časť spoločnosti ale zaujímajú primárne základné potraviny a energie, a z tých niektoré predbehli rast platov. Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia skutočne nemajú k dispozícii materiálne benefity modernej doby - niekedy práve naopak, zažívajú ich nedostatok, “ vysvetľuje výskumník Hugo Gloss.

    Spoločenské dôvody: Pád režimu priniesol stratu prestíže vybraných povolaní. Dotklo sa to napríklad baníkov, robotníkov, roľníkov, ale aj učiteľov či príslušníkov bezpečnostných zložiek.

     

    O DEKK Inštitúte:

    DEKK Inštitút sa dlhodobo venuje výskumu súdržnosti a polarizácie na Slovensku s cieľom zlepšenia spoločenskej situácie, ktorá má vplyv nielen na ľudské vzťahy, ale taktiež na bezpečnosť, ekonomiku, pocit šťastia či schopnosti odolávať krízam. 

     

    KONTAKT PRE MÉDIÁ

    Nikola Richterová

    Komunikačná manažérka

    nikola.richterova@dekk.sk

    +421 902 715 699

    Mohlo by vás zaujímať

    Odoberajte náš newsletter.

    Ak chcete byť medzi prvými, ktorí sa dozvedia o našich novinkách,
    uveďte svoju e-mailovú adresu.

    Zadaním e-mailovej adresy súhlasite so spracovaním osobných údajov. Váš súhlas môžete kedykoľvek odvolať. GDPR

    Ochrana osobných údajov

    © 2024 DEKK Inštitút | All rights reserved | CREA:THINK STUDIO

    Newsletter

    Zaujíma vás, ako spájať rozdelenú spoločnosť?

    Prihláste sa na odber noviniek a buďte súčasťou zmeny.